Každú chvíľu inde

Pamätáte si cesty na výlety v časoch vášho detstva? My sme s bratom vždy sedeli vzadu a hádali sme sa, kto sa bude dívať priestorom medzi sedadlami dopredu. Neustále sme preliezali z jednej strany na druhú, rôzne sa odstrkovali a vôbec v tej časti vozidla nebol pokoj. To by dnes už nebolo vôbec možné, jedine tak vo sne. Zákon znie jasne: tam, kde je vo vozidle dieťa, musí byť aj autosedačka .

Hlavne sa dívajte dopredu

Sú deti, ktorým to práve dvakrát nevyhovuje. Neustále sa snažia dať si dolu všetky popruhy a vyliezť uvoľnenou stranou do voľného priestoru. Nie som si príliš istá, či v takom prípade plní svoju funkciu, pretože ak je rodič na mieste šoféra, tak sa neustále otáča a napomína potomka, aby to nerobil. Na druhej strane však musím uznať, že má aj jednu nespornú výhodu. Tou je fakt, že cesta v nej dokáže uspať aj toho najväčšieho nespavca. Určite ste počuli hrôzostrašné príhody o tom, ako rodičia neraz obkrúžili celé mesto len preto, aby ich poklad zaspal. Naše deti zaspia skoro hneď, ako naštartujeme. A potom sa, pravda, cestuje jedna radosť. Dokonca si môžem pustiť aj rádio a mám pocit, že všetko je zase tak, ako má byť.

Každú chvíľu inde
Ohodnoťte příspěvek